Anna Jurová, zamestnankyňa Slovenskej akadémie vied, v príspevku z 2.8.2010 uverejnenom v Romano nevo ľil, podrobuje kritike Program rozvoja rómskych osád. Ako alternatívu navrhuje, aby pôvodní obyvatelia „pustili“ (bez predchádzajúcej dlhodobej kultivácie) Rómov do svojej obce:

„V roku 2002 sa začal na Slovensku realizovať Komplexný rozvojový program rómskych osád spolu s pilotným Projektom sociálnych terénnych pracovníkov. Je zarážajúce, že tento materiál obsahuje výslovné vyjadrenie o nemožnosti integrácie týchto segregovaných a separovaných osád, mnohopočetných a s civilizačnými deficitmi. Znamená to teda, že týmto programom sa fixuje a inštitucionalizuje segregácia v lokálnych podmienkach. Realizuje sa prestavba a výstavba týchto osád na nových pozemkoch v rovnakej vzdialenosti od materských obcí, budujú sa komunitné centrá, obchody, dopĺňa sa infraštruktúra vôbec, zriaďujú sa školy priamo v osadách. Je to typické a veľmi vážne nepochopenie vážnosti dôsledkov, do ktorých segregácia môže v budúcnosti vyústiť, ako varovali sociológovia.

Je skutočnosťou, že po niekoľko desaťročí trvajúcom vylučovaní Rómov a neochote majority „pustiť“ Rómov do „svojej“ obce sa zmienené osady vyznačujú znakmi civilizačného zaostávania a sociálneho regresu. Sú to ťaživé dôsledky predchádzajúceho vývoja a bývalej štátnej politiky voči príslušníkom tejto menšiny. Počas nej sa Rómovia nemohli stať aktívnym subjektom vlastnej etnickej i občianskej emancipácie vo všetkých oblastiach života. Aj najnovšie informácie z terénu či Úradu splnomocnenca potvrdzujú ďalšie zhoršovanie situácie v týchto vylúčených komunitách. Realizácia zmienených projektov prestavby osád, podľa mňa, neprispieva k pozitívnemu riešeniu, ale naopak na dlhú dobu zakonzervuje túto priestorovú segregáciu a posilní predsudky a averzie voči Rómom. Dôkazy nájdeme v posilňovaní odporu majority voči výstavbe osád, stavanie plotov v obciach a odmietanie ich vstupu do obcí. Spôsobom ako zredukovať izoláciu a vylúčenie rómskeho etnika zo spoločnosti musí byť otváranie segregovaných komunít, zbližovanie s majoritou a napĺňanie vytýčených cieľov Dekády sociálnej inklúzie“.

Anna Jurová na jednej strane správne kritizuje neudržateľný projekt „rozvoja rómsky osád“, na strane druhej však navrhuje ešte nezmyselnejšiu stratégiu a to „pustiť“ Rómov do „svojej“ obce.

Vpustenie nekultúrnych Rómov (máme na mysli hlavne nízku kultúru bývania) do obce v podstate znamená vyhnanie pôvodných obyvateľov z obce. Naopak je dôležité zorganizovať vlastníkov nehnuteľností tak, aby zabránili vstupu Rómov s nízkou kultúrou bývania do obce.

Považujeme za nevyhnutné aby súčasťou integračných projektov bol proces kultivácie do prostredí bývania, vzdelávania a práce. Postupnosť krokov pre riešenie nelegálnych táborov mohla byť napríklad nasledovná:

1. Etapa prípravy.

2. Etapa presunu z nelegálneho tábora do legálneho tábora so stanoveným režimom.

3. Rozdelenie do skupín a príprava presunu do sociálnych zariadení.

4. Dlhodobá kultivácia pre osvojenie prostredia bývania a ostatných prostredí (vzdelávanie, práca) v sociálnych zariadeniach. (Súbežne príprava spoločenstiev vlastníkov domov a bytov).

5. Etapa sociálneho bývania v rozvinutých regiónoch.

6. Riadne bývanie (plné zapojenie do aktivít spoločenstiev vlastníkov bytov a domov).